Sclerosis  multiplex

Všetci sme  denne vystavení  stretnutiam s chorobami, ktoré nám  ovplyvňujú   život. Môže   to  byť  ochorenie,  ktoré postihlo  nás, ale   aj   choroba   nášho  blízkeho. Ak  ide o diagnózu, ktorá sa  stáva  celoživotným  ochorením, často to  spôsobí    prehodnotenie   doterajšieho  spôsobu   života a plánov, preverí osobnosť chorého aj ľudí v jeho  blízkosti. Medzi  takéto   ochorenia patrí  aj  SM.

       SM – sclerosis  multiplex,   v medzinárodnej   klasifikácii ochorení označená kódom

G 35,  je  chronické  zápalové  ochorenie  centrálneho   nervového  systému -  mozgu a miechy. V posledných  rokoch je SM zaradená medzi  autoimunitné  ochorenia. 

       Príznaky   choroby   vzniknú  v dôsledku  mnohopočetných  zápalových  ložísk v bielej hmote  mozgu a miechy. Proces   vzniku  zápalu  je  zložitý  a sú  za  to   zodpovedné bunky nazvané  T - lymfocyty.  T- lymfocyty   sa  napr.   predchádzajúcim   vírusovým  ochorením  stanú autoagresívnymi  a začnú proces, pri ktorom  v prípade  SM  dôjde  k poškodeniu obalov výbežkov nervov,  zložených z myelínu. Pri náhlom prepuknutí príznakov choroby hovoríme  o ataku.  Zápal spôsobí  deštrukciu myelínu, ale  tá  nemusí  byť   trvalá,  myelín sa  obnoví a vtedy  hovoríme  o remisii.  Pri  opakovaných  deštrukciách  myelínu môže dôjsť  k pretrhnutiu  nervového   výbežku  a táto  strata  je  už  nenapraviteľná. Príznak,  ktorý strata spôsobila sa stane trvalým.

       Ložiská  zápalu  v nervovom  tkanive   sú  dobre   viditeľné  pri  vyšetrení  MRI (magnetickou rezonanciou) a voláme  ich plaky. Môžu  byť   akútne,  s miestami obnovenia   myelínu a chronické, ktoré  delíme  na   aktívne  a už  vyhasnuté.

       Miesto postihnutia  v mozgu  alebo mieche sa  navonok  prejaví  neurologickými príznakmi.  V úvode  ochorenia  sa  najčastejšie   stretávame   s poruchami  zraku a citlivosti.  Medzi  poruchy  zraku  patrí   zahmlené  videnie,   výpadok v zornom  poli   až  strata  zraku. Poruchy   citlivosti  sú  veľmi  časté  a rôznej  intenzity – od   brnenia,  pálenia,    drobných   čiastočných výpadkov vnímania  tepla, chladu  a bolesti,  až  po úplnú stratu  citlivosti.  Poruchám hybnosti hovoríme  obrny.  Môžu sa  pomaly stupňovať,  väčšinou však  ustúpia, ale  ostáva   zvýšenie  svalového napätia, ktoré sťažuje  hlavne  chôdzu.

Ďalšie z   množstva  príznakov, ktoré sa môžu objaviť sú pri postihnutí mozočka a mozgového kmeňa: porucha  reči, tras,   neistota  pri   chôdzi  a cielených  pohyboch,  dvojité videnie,  strata  sluchu,  ovisnutie   ústneho  kútika,  závraty,   poruchy   močenia   a vyprázdňovania, sexuálne  poruchy,  únava, depresie,  poruchy  pamäte,  bolesť, ...

       Na to,  kto  ochorie   touto  chorobou,   vplýva   zemepisná   šírka,  pásmo,  v ktorom sa  vyskytuje charakteristický typ vírusov, stravovacie  a hygienické návyky,  etnická   skupina  ku  ktorej  patríme ( napr.  Eskimákom  a Japoncom  sa   SM  vyhýba). Zároveň však  záleží aj  na veciach, ktoré nevieme ovplyvniť – na  génoch  pre   vnímavosť voči  SM  a génoch  pre  prognózu ochorenia, ktoré sme získali od svojich rodičov.

       Choroba   môže   prebiehať   benígne - príznaky  sú  tak  mierne,  že chorý pre  ne  ani  lekára  nevyhľadá. Iné  je,  ak   ochorenie  prebieha malígne,  teda  s výraznými  neurologickými   ťažkosťami. Najčastejším  typom  SM (80-85%) je   relaps  remitujúca   forma, prichádzajúca   v atakoch  – obdobiach   neurologických   ťažkostí,  ktoré  sa   striedajú  so  zlepšením  až   úplným  vymiznutím príznakov.  Polovica týchto pacientov  prechádza   do   štádia  pomalého   zhoršovania  – sekundárne chronickej  progresie v priebehu 6 – 10 rokov.  Časť pacientov  má   formu   primárne  progresívnu,  bez  atakov, alebo  formu, pri ktorej  ide  o kombináciu  atakov a zároveň  pomalej progresie.

       Neurologický  nález   a invalidita   pacienta   sa  najčastejšie   merá  Kurtzkeho EDSS  stupnicou (Expanded Disability Status Scale),  v stupňoch  od 0 do  10 a hodnotí sa  osem  funkčných  systémov.  

       Príznaky,  ktoré   zavedú  pacienta   k praktickému  lekárovi  sú  veľmi  rozmanité   a je  nutné, aby  každého pacienta   s podozrením  na  SM  videl  neurológ, ktorý urobí ďalšie  potrebné vyšetrenia: podrobnú anamnézu,  neurologické  vyšetrenie, odporúča pacienta na  očné  vyšetrenie,  evokované  potenciály (vizuálne,  sluchové a somatosenzorické),  vyšetrenie  mozgovomiešneho moku s preukázaním   oligoklonálnych  prúžkov a imunologické   vyšetrenie.  Už   spomínaná  MRI je   veľmi dôležitou  metódou  v diagnostike  SM aj  v sledovaní  jej  priebehu.

       Ak si niekto našiel  v tomto článku  príznak, ktorý ho  trápi,  ešte to neznamená,  že má SM.  Sme   živé bytosti, ktoré  môžu  byť   občas  unavené,   mať   starosti,  bolesť hlavy  alebo   nejaké  to  stŕpnutie na  tele. Zároveň si však musíme  uvedomiť,  že  skoré  rozpoznanie príznakov ochorenia  znamená  aj  skorú  a účinnejšiu  liečbu.  Tá je už   v dnešnej dobe na vysokej úrovni,   aj   keď  v prípade  SM  zatiaľ nejde  o definitívne   vyliečenie.   

       Liečba  ataku  sa  zameriava  na   ovplyvnenie   zápalu  a tu  sú  najúčinnejšie  hormóny – kortikosteroidy.  Z hľadiska   ovplyvnenia  imunitných  reakcií sa  používajú imunosuspresíva: azatioprim,  cladribine, methotrexát,  cytosin arabinozid, ,  cyklofosfamid,  mitoxantron, cyclosporin A. Z imunomodulancií  sú to interferóny beta, alfa  a tau,  glatiramer  acetát.  Používa  sa  plazmaferéza,  intravenózne  imunoglobulíny a najnovšie sú už aj  u nás  pacienti liečení monoklonálnymi  protilátkami.

       Významné  miesto v liečbe má  rehabilitácia  a  zabezpečenie  potrebných   pomôcok. Dôležité  je  ovplyvňovanie  jednotlivých  príznakov  tzv.  symptomatickou liečbou,  doplnenie  vitamínov  a  stopových  prvkov, správna   výživa,  primeraný  pohyb,   dobré  rodinné  zázemie   a priatelia.

       V prípade   negatívnej  životnej  skúsenosti    sa pýtame „prečo?“,  ale  skúsme   pasívnosť skrytú  v tejto  otázke vynechať  a  nahraďme slovo otázkou  „ako?“. Začnime premýšľať o možnostiach, ako sa  postarať  o to,  aby   sme prežili svoj  život  čo  najlepšie, napriek  chorobe.

 

 

 

                                                                                            MUDr. Anna Tomášová